V deň draftu priviedol zo Seattlu ostrostrelca Raya Allena. Ten mal zaplátať obrovskú streleckú dieru najmä spoza trojkového oblúka a uľahčiť tak prácu doterajšej jedinej hviezdy Celtics, small forwarda Paula Pierca. A aby začali súperi aj experti brať Boston opäť raz vážne, neváhal v posledný júlový deň uskutočniť obchod, ktorý istotne vojde do histórie. Či už ako jeden z najlepších ťahov alebo ako totálny prepadák.
Danny Ainge priviedol do Bostonu Kevina Garnetta. Od začiatku svojej kariery bol KG pod drobnohľadom médií aj fanúšikov. Bodaj by aj nie, keď sa po dvadsiatich rokoch stal prvým hráčom, ktorého klub NBA draftoval priamo z high school, obdoby našich stredných škôl, a otvoril tak dvere do NBA hneď niekoľkým výnimočným stredoškoským hráčom v nasledujúcich rokoch. Za všetkých spomeniem len Kobeho Bryanta a LeBrona Jamesa. Kde kto sa vtedy Minnesote posmieval, že svoju prvú voľbu(piatu celkovo), premrhala na hráča, ktorý je príliš mladý a chudý, aby sa v NBA etabloval. Garnett to však dokázal a Timberwolves nikdy svoj krok neoľutovali.
Posúďte sami. V desiatich zo svojich dvanástich sezón sa dostal do All stars teamov celej NBA. Je len jedným z piatich hráčov histórie(okrem KG ešte Wilt Chamberlain, Charles Barkley, Karl Malone a Karem Abdul-Jabbar), ktorí dosiahli viac ako 19 000 bodov, 10 000 doskokov a 4 000 asistencií. V roku 2004 sa stal MVP(most valuable player). Jediné, čo možno jeho kariére vytknúť je, že neodohral ani jeden zápas finálovej série. Nikdy však nemal spoluhráčov, ktorí by mu to v silnej Západnej konferencii umožnili.
To by sa v Bostone po boku Allena a Pierca malo zmeniť. Aj keď...Boston zaplatil za Garnetta vysokú cenu. Svoju budúcnosť na pekných pár rokov dopredu. Naopak Minnesota získala okrem dvoch volieb v prvom kole draftu v Jeffersonovi mladého power forwarda, ktorý dokázal v minulej sezóne zdvojnásobiť bodovú aj doskokovú produkciu zo svojej nováčikovskej sezóny, rýchleho a výborne fyzicky pripraveného Greena, mladého rozohrávača Telfaira, pivota veterána Ratliffa a forwarda Gomesa. Všetci okrem Ratliffa majú svoju budúcnosť ešte pred sebou a viacerým z nich sa tá budúcnosť črtá v ružovýchh farbách.
Týmto výpredajom si Boston narobil nemalé problémy. Okrem Big Three totiž nebude mať kto hrať. Jediná nádej Celtics spočíva v angažovaní veteránov, ochotných hrať za minimálny plat kvôli možnosti hrať a získať titul po boku G.A.P. Do úvahy pripadajú Gary Payton, Chris Webber, P.J Brown, Earl Boykins a ďalších pár hráčov. Či však budú mať záujem, je otázne.
Tak či tak, Celtics týmto ťahom výrazne zmenili pomer síl vo Východnej konferencii, zo samého dna konferencie sa razom dostali do širšieho okruhu favoritov na titul. Kľúčové však bude to, ako sa podarí zohrať trom najväčším hviezdam a či sa podarí Bostonu získať nejakých takzvaných role players. Bez nich sa totiž titul nevyhráva.
